Vysoké školy budú musieť prepúšťať alebo im budú chýbať peniaze

Bolo by chybou, keby sa minister školstva uspokojil s návrhom štátneho rozpočtu na budúci rok. Minister však zatiaľ žiadnu nespokojnosť s naplánovanými financiami neprejavil. Dokonca podľa svojho nedávneho vyjadrenia nerozumie, prečo sa vysoké školy obávajú, že nebudú mať dosť peňazí na platy svojich zamestnancov a zamestnankýň.

Preto sa bližšie pozrime práve na rozpočet pre vysoké školy Naozaj sa z hľadiska vysokých škôl nič zlé nedeje? Budú mať dostatok peňazí na platy učiteliek a učiteľov aj nepedagogického personálu?

Článok sme odomkli tu a nižšie sa nachádza stručné zhrnutie.

Celková suma na zamestnancov a zamestnankyne vysokých škôl je v budúcoročnom rozpočte nastavená tak, že dokáže pokryť približne 18 900 pracovných miest, teda počet, s ktorým sa rátalo v rozpočte na tento rok. V súčasnosti však na vysokých školých pracuje približne 19 600 ľudí. V rozpočte teda bude na 700 zamestnancov a zamestnankýň chýbať približne 22,4 milióna eur.

Ďalší vážny otáznik visí nad takzvanými výkonnostnými zmluvami. Časť prostriedkov, ktoré sú určené na platy zamestnankýň a zamestnancov, majú totiž vysoké školy dostať až po tom, čo naplnia merateľné ukazovatele. Konkrétne ide o sumu 27 miliónov eur, ktorá by sa inak z peňazí na platy škrtla.

Lenže naviazanie financií na splnenie merateľných ukazovateľov dostáva vysoké školy do neistej situácie. Dopredu nevedia, či sa im podarí ukazovatele splniť, a teda či peniaze dostanú. Zároveň ich existenčné ohrozenie môže viesť k tomu, aby presadzovali ukazovatele, ktoré sa dajú splniť čo najľahšie, alebo aby ukazovatele naplnili za každú cenu, čiže aj na úkor iných činností alebo len čisto formálne.

Môžeme teda zhrnúť, že obavy vysokých škôl, že nebudú mať dostatok financií pre svojich pracovníkov a pracovníčky, sú oprávnené. Štát sa vytrvalo usiluje dotlačiť vysoké školy do zníženia počtu ich zamestnancov a zamestnankýň. A používa na to pomerne drastickú metódu finančných škrtov.