Dôležité reformy z plánu obnovy budú zrejme meškať a nevieme, či ich pripravia kvalitne
Plán obnovy je v súčasnosti azda jedinou stratégiou v oblasti vzdelávania, ktorá má skutočnú váhu. Obsahuje nielen viaceré dôležité reformy, ale na ich plnenie sú naviazané stovky miliónov eur. Preto je dôležité sledovať, čo sa robí a ako sa to robí.
Minulý týždeň sme rozoberali reformy, ktoré boli súčasťou druhej žiadosti o platbu z plánu obnovy. Tentoraz sa pozrieme na to, čo je súčasťou tretieho balíka a ako ďaleko sme pri zavádzaní týchto zmien. Vybrali sme tri opatrenia, kde najviac hrozí, že sa nestihnú alebo sa neurobia poriadne.
Článok sme odomkli tu a nižšie sa nachádza stručné zhrnutie.
1. Slovensko sa zaviazalo, že do konca tohto roka prijme viaceré legislatívne zmeny, ktoré sa týkajú predškolského vzdelávania. Napríklad by sa malo už od budúceho kalendárneho roka zmeniť financovanie materských škôl. Ďalšou významnou zmenou je, že od 1. januára 2025 by mali mať všetky deti od troch rokov právny nárok na to, že budú prijaté do materskej školy. Treťou plánovanou zmenou je zvýšenie kvalifikácie učiteliek a učiteľov v materských školách.
Vo všetkých troch prípadoch ide o pomerne zásadné systémové zmeny, ktoré sú však zároveň citlivé, a nemusí byť ľahké ich presadiť. Na zmene financovania sa napríklad bude musieť ministerstvo školstva dohodnúť so zástupcami miest a obcí, na úprave kvalifikačných požiadaviek zase s predstaviteľmi pedagógov a pedagogičiek. Ministerstvo školstva dosiaľ nepredstavilo žiadne legislatívne návrhy a je teda zrejme nereálne, aby sa úlohy splnili v dohodnutom termíne.
2. Druhá zásadná reforma sa týka podpory detí, ktoré vo vzdelávaní zažívajú rozličné prekážky. Môže ísť o deti z chudobného prostredia, deti so zdravotným znevýhodnením, tie, ktoré neovládajú vyučovací jazyk, ale aj o všetky ostatné deti, ktoré jednoducho potrebujú individuálny prístup a nejakú formu podpory vo vzdelávaní. Reforma by mala zároveň priniesť nárokovateľnosť tejto podpory. Pokiaľ teda dieťa bude potrebovať podporu, systém bude mať povinnosť ju zabezpečiť.
Na rozdiel od reformy v oblasti materských škôl existuje v tomto prípade aspoň legislatívny návrh zmien. Na pripomienkovanie ho ministerstvo školstva predložilo ešte koncom leta, doteraz však pripomienkové konanie nebolo ani len vyhodnotené. V tejto chvíli teda vôbec nie je jasné, čo sa s reformou deje a kedy a v akej podobe sa prijme.
3. Tretie opatrenie, ktoré môže byť rizikové, súvisí s podporou vysokých škôl. Podľa plánu obnovy sa mali vyhlásiť dve investičné výzvy. Prvá sa mala zameriavať na modernizáciu existujúcich priestorov na výskum, vzdelávanie či ubytovanie a vybudovanie takýchto priestorov. Druhá výzva mala podporiť projektový manažment pri spájaní vysokých škôl. Obe výzvy už ministerstvo vyhlásilo.
Problémom však môže byť, že podmienkou oboch výziev je, že financie môžu získať len projekty, v ktorých sa predkladatelia zaviažu, že sa budú zlučovať s aspoň jednou ďalšou vysokou školou. Spájanie vysokých škôl je pritom aktuálne pomerne neisté. Existuje len cestovná mapa, teda plán spájania dvoch univerzít v Trnave, a aj v tomto prípade je ešte otázne, či k zlúčeniu nakoniec dôjde. Podľa dostupných informácií ani týmto dvom vysokým školám nevyhovujú aktuálne podmienky spájania a nehodlajú sa zapojiť ani do výzvy na rekonštrukciu či budovanie priestorov.