Vláda ustupuje v pláne obnovy, bude menej nových škôlok a zrejme sa nezmení ich financovanie
Plán obnovy obsahuje viaceré dôležité reformy a investície v oblasti vzdelávania. Po približne dvoch rokoch od jeho prijatia sú na stole viaceré zmeny, ktoré predložil úrad vlády. Pozrime sa, ktoré najdôležitejšie reformy alebo investície v oblasti vzdelávania sa zrejme nakoniec neuskutočnia alebo sa výrazne upravia. A čo to bude znamenať pre vzdelávanie na Slovensku.
Článok sme odomkli tu a nižšie sa nachádza stručné zhrnutie.
1. Jednou zo zásadných zmien mala byť úprava financovania materských škôl. V súčasnosti sa škôlky financujú z podielových daní. Peniaze na škôlky nie sú účelovo viazané, a obce ich tak môžu použiť aj na iné účely. Výška finančného balíka navyše môže medzi rokmi kolísať, keďže výber daní ovplyvňujú napríklad finančné krízy či politické rozhodnutia. Jednou z reforiem plánu obnovy bola zmena tohto systému. Materské školy mali prejsť na financovanie, aké funguje pri základných a stredných školách.
Ide o mimoriadne potrebnú reformu, štát však chce od nej ustúpiť. Vláda navrhuje, aby sa normatívne financovanie materských škôl nezaviedlo. Namiesto toho chce zaviesť len to, že ak obec nedá na škôlky všetky peniaze, ktoré na tento účel dostala z podielových daní, musí to následne prerokovať obecné zastupiteľstvo. Takýto systém nevyrieši ani jeden z problémov, ktorý reforma chcela vyriešiť. Dalo by sa pochopiť, keby sa posunul termín zavedenia tejto zmeny. Nie je však žiaden vecný dôvod, prečo by sa mala celá reforma pochovať.
2. Materských škôl sa týka aj ďalšia zmena v pláne obnovy. Podľa pôvodného zámeru sa mala zvyšovať minimálna kvalifikácia učiteliek a učiteľov v materských školách. Údaje ukazujú, že Slovensko je jednou z mála európskych krajín, v ktorých na výkon tohto povolania stačí stredoškolské vzdelanie. Rovnako je na tom už len Rumunsko a Česko. Podľa plánu obnovy by museli mať učiteľky a učitelia v škôlkach minimálne bakalárske vzdelanie.
No aj tu štát namiesto systémovej reformy, vďaka ktorej by sme sa priblížili európskym štandardom, navrhuje nesystémovú a navyše vcelku kostrbatú alternatívu. Po novom by malo stačiť, aby učiteľky a učitelia v škôlke absolvovali inovačné vzdelávanie v oblasti pedagogiky predškolského vzdelávania. A od 1. septembra 2029 bude musieť v každej materskej škole pôsobiť aspoň jedna pedagogická zamestnankyňa alebo pedagogický zamestnanec, ktorý bude mať najmenej bakalárske vzdelanie. Všetky argumenty úradu vlády sa týkajú výlučne financií a nespochybňujú potrebu zvýšenia minimálnej kvalifikácie učiteliek a učiteľov v škôlkach. Určite by sme nemali rezignovať na zvyšovanie kvalifikácie učiteliek a učiteľov v škôlkach, ktoré podporujú aj viaceré organizácie pôsobiace v oblasti predškolského vzdelávania.
3. Z plánu obnovy mali ísť významné investície do kapacít materských a základných škôl. Dlhodobo chýbajú najmä miesta v materských školách. Preto sa malo v škôlkach vybudovať 12 352 nových miest. V základných školách je zase problém takzvaná dvojzmenná prevádzka. Z plánu obnovy sa mali rozšíriť kapacity škôl, ktorých sa to týka. V čase prijímania plánu obnovy to bolo 49 základných škôl.
Úrad vlády navrhuje počet novovybudovaných miest v materských aj základných školách znížiť. V materských školách sa má vytvoriť len 9 107 miest a dvojzmenná prevádzka sa má odstrániť iba v 35 základných školách. Dôvodom znižovania je nárast cien stavebných materiálov. To je síce objektívny fakt, otázne však je, či sa ide šetriť na správnom mieste. Miesta v škôlkach budeme potrebovať a dvojzmenná prevádzka v základných školách je neprijateľná absurdita. Ak peniaze z plánu obnovy na dobudovanie kapacít nestačia, vláda by mala navrhnúť alternatívne zdroje financovania. Všeobecná odvolávka na iné európske zdroje rozhodne nestačí.