Nové údaje ukázali, že školy pri začleňovaní detí z Ukrajiny do vzdelávania potrebujú výrazne viac podpory

Už je to viac ako rok, čo sa začala vojna na Ukrajine a do slovenských škôl začali prichádzať deti a mladí ľudia z Ukrajiny. O tom, čo sa v školách deje, ako túto novú situáciu zvládajú, či ako sa darí deťom z Ukrajiny vo vzdelávaní, však dlho chýbali spoľahlivé údaje. Preto sme sa rozhodli, že sa pokúsime hlbšie zmapovať, ako sa školám darí začleňovať deti z Ukrajiny do vzdelávania. V spolupráci s viacerými inštitúciami sme uskutočnili dve zisťovania na základných školách. Vďaka nim teraz máme celkom dobrú predstavu, ako vzdelávanie detí z Ukrajiny prebieha a čo treba robiť, aby školy dokázali týmto deťom pomôcť.

Článok sme odomkli tu a nižšie sa nachádza stručné zhrnutie.

Výsledky ukázali, že školy nedokázali prijať všetky deti z Ukrajiny, ktoré sa do nich hlásili. Takmer pätina (18,7 %) škôl, ktoré vzdelávajú deti z Ukrajiny, neprijala všetkých žiakov a žiačky z Ukrajiny. Najčastejším dôvodom (68,3 %) bol nedostatok miest. Zvlášť náročná situácia bola v Bratislavskom kraji, kde všetky deti neprijala až polovica (51,7 %) zapojených škôl.

Z našich rozhovorov so zamestnankyňami a zamestnancami bratislavských škôl vyplynulo, že deti z Ukrajiny dostatočne neovládajú slovenčinu. Preto sa nemôžu plnohodnotne zapájať do výučby. Ministerstvo školstva síce finančne podporuje organizáciu jazykových kurzov, mnohé školy ich však nerobia. V tomto školskom roku organizovala kurz štátneho jazyka menej ako tretina (31,4 percenta) škôl, ktoré vzdelávajú deti z Ukrajiny. V minulom školskom roku to bola približne polovica (54,3 percenta) škôl.

Pri prekonávaní jazykovej bariéry by školám pomohli zamestnankyne a zamestnanci, ktorí ovládajú ukrajinský jazyk. Ministerstvo školstva však pôsobenie odborníkov a odborníčok z Ukrajiny cielene nepodporuje. A tak väčšina škôl (79,6 percenta), ktoré vzdelávajú deti z Ukrajiny, nemala takýchto ľudí. Pritom viac ako tretina (36,6 percenta) z nich by uvítala ukrajinsky hovoriaci personál. Školy by mali záujem najmä o pedagogických asistentov a asistentky (89,3 percenta z týchto škôl).

Deti z Ukrajiny môžu mať rozdielnu úroveň osvojeného učiva, keďže sa vzdelávali podľa odlišného vzdelávacieho programu. Z našej sondy na bratislavských školách však vyplynulo, že školy vstupnú úroveň vedomostí a zručností týchto detí nezisťovali. Z dotazníkového prieskumu zároveň vyplynulo, že väčšina škôl (86,2 percenta) týmto deťom neupravila učebný plán, čiže neposilnila výučbu niektorých predmetov. Takmer dve tretiny (60,9 percenta) škôl však realizovali doučovanie, do ktorého sa zapájali aj žiačky a žiaci z Ukrajiny.

Mnohé deti z Ukrajiny môžu mať vážne psychické problémy, keďže ide o vojnové utečenky a utečencov. Z našej hĺbkovej sondy však vyplynulo, že školské psychologičky a psychológovia či ďalšie odborníčky a odborníci nedokázali deťom poskytnúť podporu. Problémom bola najmä jazyková bariéra, ale aj chýbajúce vedomosti a skúsenosti.

Z našich zisťovaní vyplynulo, že školy majú výrazné ťažkosti pri vzdelávaní detí z Ukrajiny. Štátu sa zatiaľ príliš nedarí vytvárať školám priaznivé podmienky, aby si s touto náročnou situáciou poradili. Údaje z dotazníkového prieskumu napríklad ukázali, že len viac ako tretine (38,7 percenta) škôl sa podarilo zabezpečiť všetko, čo potrebovali pri vzdelávaní detí z Ukrajiny. Na zabezpečenie všetkej podpory školám chýbali najmä financie (31,7 percenta), skúsenosti (26,3 percenta), zamestnankyne a zamestnanci (18,6 percenta) a čas (18,3 percenta).

Pridaj komentár