Blogy Desegregácia 

Nová vláda by mala začať riešiť segregáciu rómskych detí vo vzdelávaní. Stručný prehľad aktuálnej situácie

Centrum vzdelávacích analýz 0 Comments

Program novej vlády sa takmer vôbec nevenuje téme segregácie rómskych detí vo vzdelávaní. Obsahuje len všeobecné vyjadrenia o skvalitňovaní vzdelávania detí z prostredia generačnej chudoby, so zdravotným postihnutím či inak znevýhodnených žiakov a žiačok. Tento rok pritom Slovensko za segregáciu vo vzdelávaní zažalovala Európska komisia na Súdnom dvore Európskej únie.

Čo predchádzalo žalobe? Kedy padlo v oblasti segregácie prvé rozhodnutie slovenského súdu? Aké podoby má segregácia rómskych detí? A čo hovoria dáta? Pripravili sme pre vás stručný prehľad dôležitých informácií.

Prvé rozhodnutie slovenského súdu padlo už pred dvanástimi rokmi

Koncom roka 2011 okresný súd v Prešove rozhodol, že Základná škola s materskou školou v Šarišských Michaľanoch sa dopustila segregácie rómskych detí. Rozhodnutie okresného súdu potvrdil v roku 2012 aj odvolací Krajský súd. Išlo o vôbec prvé rozhodnutie súdu v oblasti segregácie vo vzdelávaní na Slovensku. Rómske deti pred súdom bezplatne zastupovala Poradňa pre občianske a ľudské práva.

Problémom bolo vyčleňovanie rómskych detí do samostatných priestorov. V školskom roku 2009/2010 navštevovalo školu v Šarišských Michaľanoch 400 detí a 222 z nich boli rómske žiačky a žiaci. Rómske deti boli umiestnené do oddelených tried na osobitnom poschodí.

  • Podrobnejšie si o segregácii vo vzdelávaní aj o súdnom konaní v Šarišských Michaľanoch v metodickej príručke na prevenciu a odstraňovanie segregácie rómskych žiakov Školy proti segregácii, ktorú vydalo občianske vydanie eduRoma. Príručku nájdete tu >>
  • Celé znenie rozsudku okresného súdu v Prešove nájdete tu >> a celé znenie rozsudku Krajského súdu nájdete tu >>

Problémom je aj nadmerné zaraďovanie rómskych detí do špeciálnych tried a špeciálnych škôl

Ďalší prelomový rozsudok padol v roku 2021 na okresnom súde v Prešove. Rozsudok následne potvrdil aj odvolací Krajský súd v Prešove v máji tohto roka. Tentoraz sa žaloba týkala nezákonného vzdelávania troch rómskych detí v špeciálnych triedach pre deti s ľahkým mentálnym postihnutím. Deti opäť zastupovala Poradňa pre ľudské a občianske práva.

V základnej škole v Hermanovciach sa v špeciálnych triedach pre deti s ľahkým mentálnym postihnutím vzdelával nadmerný počet žiačok a žiakov. Deti v špeciálnych triedach pochádzali z vylúčenej rómskej komunity. Špeciálne triedy zároveň boli vyčlenené mimo hlavnej budovy školy, v ktorej sa vzdelávali deti z majority. 

Za diskrimináciu bola podľa okresného súdu zodpovedná základná škola a centrum špeciálno-pedagogického poradenstva, ktoré deťom diagnostikovalo ľahké mentálne postihnutie. Neskoršia nezávislá psychologická diagnostika postihnutie nepotvrdila.

Odvolací Krajský súd navyše rozhodol, že zodpovednosť nesie aj štát zastúpený ministerstvom školstva. Ministerstvo školstva malo spolu so zákonodarnou mocou proaktívne vytvoriť také mechanizmy, ktoré by zabránili poškodzovaniu práv detí na prístup k primeranému vzdelávaniu.

Štát má povinnosť desegregovať

Zodpovednosť štátu a samosprávy za riešenie segregácie vo vzdelávaní potvrdil v tomto roku aj Najvyšší súd SR. Rozsudok sa týkal segregácie v meste Stará Ľubovňa. Súd rozhodol, že rozširovanie základnej školy, ktorá sa nachádzala v tesnej blízkosti vylúčenej rómskej lokality a navštevovali ju výlučne deti z tejto lokality, bolo segregačné. Deti síce mali školu blízko, no fakticky tým došlo k ich oddeleniu od majoritnej komunity.

Toto rozhodnutie je prelomové preto, že štátu aj samospráve jasne ukladá povinnosť proaktívne riešiť segregáciu vo vzdelávaní. Najvyšší súd v rozsudku argumentoval, že “štát v spolupráci s obcou musia prijať účinné opatrenia (či už zákonodarnou iniciatívou, vytvorením stimulačných podmienok, ako aj tvorbou školských obvodov), aby segregácii zabránili, nie sa iba nečinne prizerať a odvolávať sa na strohú, často zle interpretovanú dikciu zákona. Určujúci faktor pri každom postupe je najlepší záujem dieťaťa. Je totiž v záujme celej spoločnosti, aby aj z detí, pochádzajúcich zo sociálne znevýhodneného prostredia, vyrástli plnohodnotní členovia tejto spoločnosti, k čomu výraznou mierou prispeje aj desegregačné úsilie v rámci školského vzdelávania.“ 

Slovensko za segregáciu rómskych detí tento rok zažalovala aj Európska komisia, prvú oficiálnu výzvu sme dostali už pred ôsmimi rokmi

Európska komisia zažalovala Slovensko na Súdnom dvore Európskej únie za segregáciu rómskych detí vo vzdelávaní v tomto roku. No už v apríli 2015 Európska komisia Slovensko oficiálne vyzvala, aby sa segregáciou začalo zaoberať. Slovensko však zareagovalo len niekoľkými legislatívnymi úpravami. Napríklad sa rozšírili kompetencie školskej inšpekcie, aby mohla kontrolovať aj poradenské zariadenia, ktoré diagnostikovali rómske deti. Problém sa tak ani zďaleka nevyriešil.

V októbri 2019 preto Európska komisia pristúpila k ďalšiemu kroku a Slovensku zaslala takzvané odôvodnené stanovisko. Na reakciu a prijatie potrebných opatrení sme dostali dva mesiace, inak nám hrozila žaloba. Žaloba napokon prišlo až tento rok. Dôvodom bolo, že Slovensko síce uskutočnilo niekoľko legislatívnych reforiem a prijalo viaceré stratégie a akčné plány na podporu začlenenia Rómov do vzdelávania, no podľa záverov Európskej komisie tieto kroky nestačia a diskriminácia rómskych detí vo vzdelávaní naďalej pretrváva.

Čo hovoria dáta

O stave segregácie rómskych detí vo vzdelávaní na Slovensku nemáme dostatok kvalitných údajov. Jedným z dôvodov je aj to, že sa nezbierajú etnické údaje. Zároveň sa tejto téme nevenuje dostatok pozornosti.

Segregáciu potvrdzujú aj administratívne dáta, ktoré skresľujú najmenej

Jedinú rozsiahlejšiu analýzu stavu na celom Slovensku na základe tzv. administratívnych údajov, ktoré sú najmenej skresľujúce, priniesla Revízia výdavkov na skupiny ohrozené chudobou a sociálnym vylúčením v roku 2020. 

Analytičky a analytici ministerstva školstva aj ministerstva financií spojili viacero databáz a odhadli, že ak by sme chceli odstrániť segregáciu medzi školami v obciach, kde žije majoritná populácia spolu s vylúčenými rómskymi komunitami, takmer polovica rómskych žiakov a žiačok by musela prestúpiť na inú školu. Na odstránenie segregovaných tried v prvom ročníku v školskom roku 2018/2019 v zmiešaných školách by zase musela do inej triedy prestúpiť tretina detí z marginalizovaných rómskych komunít.

Revízia priniesla aj údaje o nadmernom umiestňovaní rómskych detí do špeciálnych tried a škôl. Analýza napríklad ukázala, že diagnostika ľahkého mentálneho postihnutia je u detí z marginalizovaných rómskych komunít takmer päťnásobne vyššia (19,3 percenta v prípade rómskych detí oproti 4 percentám v celkovej populácii). Okrem toho sa ukázalo, že väčšina detí s rôznorodými typmi zdravotného znevýhodnenia sa vzdeláva integrovane, teda v bežných triedach. Výnimku tvoria len deti s ľahkým mentálnym postihnutím. Tie sa oveľa častejšie vzdelávajú oddelene od ostatných detí v špeciálnej triede alebo škole.

  • Revíziu výdavkov na skupiny ohrozené chudobou a sociálnym vylúčením nájdete tu >>, komentár jedného z autorov k rozhodnutiu súdu v prípade Hermanoviec si prečítate tu >>

Reprezentatívny dotazníkový prieskum EU SILC_MRK

Dôležitým zdrojom údajov je aj zisťovanie, ktoré realizuje Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity v spolupráci so Štatistickým úradom, tzv. EU SILC_MRK. Ide o reprezentatívne dotazníkové zisťovanie priamo medzi Rómkami a Rómami. V roku 2020 prebehlo druhé kolo tohto zisťovania. 

Podľa výsledkov sa v roku 2020 až 65 percent rómskych žiakov a žiačok v školopovinnom veku (6 až 15 rokov) vzdelávalo v segregovaných školách, teda v školách, kde boli všetci alebo väčšina žiakov a žiačok Rómovia či Rómky. Podľa analýzy Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) tak podiel rómskych detí v segregovaných školách od roku 2016 vzrástol o 5 percentuálnych bodov. V porovnaní s vybranými desiatimi krajinami EÚ sa u nás segregovane vzdelávalo najviac rómskych detí.

Detailná analýza údajov EU SILC_MRK, ktorú vydal Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, tiež ukázala, že až 17 percent rómskych detí vo veku 6 až 15 sa vzdelávalo v špeciálnej škole alebo triede. To je takmer trojnásobne viac než v celkovej populácii.

  • Správu FRA a porovnanie situácie Rómov a Rómok v desiatich vybraných krajinách v EÚ nájdete tu >>
  • Detailnú analýzu údajov EU SILC_MRK si prečítate tu >>

Nezrovnalosti v diagnostike mentálneho postihnutia odhalila Štátna školská inšpekcia

Štátna školská inšpekcia medzi rokmi 2017 až 2020 realizovala 23 tematických inšpekcií v štátnych aj súkromných poradenských zariadeniach, ktorých úlohou je aj diagnostika špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb a znevýhodnenia. Ide o takzvané centrá špeciálno-pedagogického poradenstva (CŠPP) a centrá poradenstva a prevencie (CPP, predtým CPPPaP).

Inšpekcia skontrolovala postupy pri diagnostike rozumových schopností u detí, ktoré sa vzdelávajú v špeciálnych triedach alebo školách. Spomedzi 255 kontrolovaných vyšetrení odhalila nedostatky v dokumentácii v takmer 80 % vyšetrení a objektívnosť diagnostiky bola spochybnená v 30 %.

  • Výsledky tematických inšpekcií zameraných na správnosť diagnostiky pri posudzovaní rozumových schopností sú dostupné tu >>

Čo si myslia učiteľky a učitelia

Pred niekoľkými rokmi projekt To dá rozum realizoval rozsiahlu analýzu slovenského vzdelávacieho systému. Súčasťou analýzy bol aj dotazníkový prieskum medzi zamestnancami a zamestnankyňami škôl. Ten ukázal, že vyčleňovanie rómskych detí môže mať oporu aj v názoroch časti vyučujúcich.

Podľa platnej legislatívy sa v špeciálnom prúde môžu vzdelávať len deti so zdravotným znevýhodnením. Do špeciálnych škôl a tried teda nemožno zaradiť deti len z dôvodu, že pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia. Napriek tomu si časť zamestnancov a zamestnankýň škôl myslela, že špeciálny prúd môže byť vhodný aj pre tieto deti. 10 % zamestnancov a zamestnankýň bežných škôl uviedlo, že pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia je najlepšie vzdelávanie v špeciálnej triede v bežnej škole. Podľa 1,8 % by sa tieto deti mali najlepšie vzdelávať v špeciálnej škole.

Ešte väčšiu oporu mal tento názor medzi zamestnancami a zamestnankyňami špeciálnych škôl. Podľa pätiny (20,6 %) z nich by sa deti zo sociálne znevýhodneného prostredia mali vzdelávať v špeciálnej triede v bežnej škole a podľa takmer štvrtiny (23,3 %) v špeciálnej škole.

  • Výstup projektu To dá rozum venovaný segregácii rómskych detí v školách nájdete tu >>

Alexandra Ostertágová

Pridaj komentár