Čitateľská gramotnosť štvrtákov a štvrtáčok je na úrovni priemeru EÚ, ale pätina detí nerozumie textu

Slovensko sa pravidelne zapája do viacerých medzinárodných testovaní vedomostí a zručností detí a mladých ľudí. Len pred tromi týždňami boli zverejnené výsledky testovania PIRLS 2021, ktoré meria čitateľskú gramotnosť vo štvrtom ročníku základnej školy. Ministerstvo školstva im v podstate nevenovalo žiadnu pozornosť. Skúsme to napraviť a pozrime sa, čo nám jeho výsledky hovoria.

Nižšie sa nachádza stručné zhrnutie.

Slovenskí štvrtáci a štvrtáčky dosiahli v testovaní 529 bodov. To je významne lepší výsledok, než je priemer škály PIRLS (500 bodov). Zároveň je tento výsledok porovnateľný s priemerom krajín EÚ (527 bodov) aj OECD (528 bodov). Podobný výkon ako deti zo Slovenska dosiahli ich rovesníci a rovesníčky z Rakúska (530 bodov), Holandska (527 bodov) a Nemecka (524 bodov). V porovnaní s ďalšími krajinami V4 sme však dopadli najhoršie. Maďarsko dosiahlo 539 bodov, Česko 540 a Poľsko 549 bodov.

Od roku 2001 sme sa v celkovom skóre posunuli o 11 bodov, čo je štatisticky významný nárast. Najvýraznejší nárast o 13 bodov však nastal medzi testovaním v rokoch 2001 a 2006. Odvtedy sa výsledky medzi testovaniami významne nemenia a zostávajú navzájom porovnateľné. Inými slovami, za 15 rokov sa výsledky našich detí nezhoršili ani nezlepšili. Bolo by dobré otvoriť odbornú diskusiu, akú úroveň čitateľskej gramotnosti by naše deti mali mať. Sme spokojní s priemerom krajín EÚ a OECD alebo by sme mali mať vyššie ambície?

Detailnejšia analýza výsledkov poukazuje aj na negatívne trendy. Ukázalo sa napríklad, že v porovnaní s predchádzajúcim meraním stúpol podiel detí v rizikovej skupine. Deti v tejto skupine dosahujú len nízku alebo ešte horšiu úroveň v čítaní. Zatiaľ čo v roku 2016 bolo takýchto detí 19 percent, teraz ich bolo približne 21 percent. V tomto ukazovateli sme na tom o málo lepšie, než je priemer krajín EÚ a OECD, kde túto skupinu tvorí 23 percent štvrtákov a štvrtáčok. Bez ohľadu na to však tento výsledok znamená, že približne každé piate dieťa nemá dostatočné čitateľské zručnosti. A to je vážny problém.

Negatívny vývoj sa ukázal aj medzi najúspešnejšími deťmi. V porovnaní s predošlým meraním klesol podiel detí, ktoré v čítaní dosiahli najvyššiu úroveň. Kým v roku 2016 to bolo 10 percent detí, v aktuálnom cykle túto úroveň dosiahlo 8 percent detí. Aj tento výsledok je porovnateľný s priemerom krajín EÚ (8 percent) a OECD (9 percent).

Potvrdil sa aj známy fakt, že na výsledky detí má veľký vplyv to, z akého prostredia pochádzajú. A teda, že školský systém nedokáže účinne kompenzovať sociálno-ekonomické znevýhodnenie detí. Deti boli rozdelené do troch kategórií podľa socioekonomickej úrovne domácností, čiže podľa toho, koľko kníh (aj detských) mali v domácnosti a aké bolo vzdelanie a zamestnanie rodičov. V ostatnom testovaní PIRLS spadala na Slovensku medzi najlepšie situované domácnosti približne tretina (32 percent) detí. Priemerný výsledok týchto detí v testovaní bol 566 bodov. Približne polovica (48 percent) detí bola v strednej kategórii a ich priemerné skóre bolo 532 bodov. V najnižšej kategórii sa nachádzala pätina (20 percent) detí a ich priemerný výkon bol 474 bodov.

Výsledky merania PIRLS 2021 by si určite zaslúžili podrobnejšiu analýzu. Obsahujú totiž mnohé unikátne údaje, ktoré sa nikde inde nezbierajú. Okrem informácií o vzdelávacích výsledkoch sa môžeme dozvedieť viac napríklad o zázemí a motivácii detí alebo o tom, aké prostredie je v školách. Je škoda, že sa s týmito údajmi dlhodobo systematicky nepracuje. Nehovoriac o tom, že najnovšie výsledky prešlo mlčaním aj ministerstvo školstva.