ADHD, panické ataky aj sebapoškodzovanie. Boli sme v dvoch triedach a videli sme, že dieťa najprv potrebuje pomoc, aby sa mohlo učiť

Naše školy sú plné rozmanitých detí, ktoré prichádzajú s rôznymi potrebami. Úlohou školy je tieto potreby rozpoznať a poskytnúť deťom adekvátnu podporu.

Často je to práve učiteľka alebo učiteľ, ktorí ako prví spozorujú, že dieťa niečo potrebuje – či už je to zamyslená Anička, ktorá prestala komunikovať alebo žiak s poruchami učenia, ktorý si vyžaduje nejaký špecifický prístup.

Je tu však háčik – veľa učiteliek a učiteľov nie je na prácu s týmito deťmi pripravených. Počas svojho štúdia na vysokej škole sa nedozvedeli, ako podporovať deti s rozličnými potrebami. Napríklad riaditeľka jednej bratislavskej základnej školy si spomína, že sama mala na vysokej škole jeden semester špeciálnej pedagogiky, kde sa naučila iba základné vývinové poruchy. Pritom dnes sa v školách často vzdelávajú aj deti, ktoré majú náročnejšie potreby.

Problémom je i kapacita vyučujúcich. Učiteľkám a učiteľom pomáha, že dostávajú odporúčania od odborníkov z centra poradenstva a prevencie, avšak pristupovať individuálne k veľkému počtu detí je mimoriadne náročné a nemajú šancu zabezpečiť všetko.

Preto ministerstvo zavádza novú reformu, ktorá by mala zabezpečiť podporu pre všetky deti, ktoré to potrebujú. Ako vyzerá zavádzanie podporných opatrení do praxe? Spolu s novinárkou Denníka N Denisou Gdovinovou sme sa pozreli priamo na vyučovanie v dvoch triedach.