Zvyšovanie počtu hodín telesnej výchovy nie je dostatočne podložené

Minulý týždeň parlament posunul do druhého čítania návrh na zvýšenie počtu povinných hodín telesnej výchovy. Schválenie by znamenalo pomerne významný zásah do vzdelávacieho systému, keďže väčšina škôl by musela prerobiť svoj vzdelávací program a vytvoriť podmienky na posilnenie telesnej výchovy. Skúsme sa teda pozrieť, či je zvýšenie počtu povinných hodín telesnej výchovy dobrý nápad.

Článok sme odomkli tu a nižšie sa nachádza stručné zhrnutie.

V súčasnosti sa na základných školách vyučujú minimálne dve hodiny telesnej a športovej výchovy týždenne. Na prvom stupni to predstavuje 8,3 percenta celkového vyučovacieho času a na druhom stupni 6,8 percenta. V porovnaní s krajinami OECD aj Európskej únie je to o čosi menej. V krajinách Európskej únie sa na telesnú výchovu na prvom stupni v priemere vyčleňuje 9,7 percenta celkového vyučovacieho času a na druhom stupni 8,6 percenta.

Podľa návrhu v parlamente by sa telesná a športová výchova na základných školách vyučovala najmenej tri vyučovacie hodiny týždenne. Jedným z dôvodov zvýšenia počtu hodín telesnej výchovy by malo byť naplnenie uznesenia Európskeho parlamentu z roku 2007. Parlament vyzval členské štáty na zavedenie povinnej telesnej výchovy na základných a stredných školách v rozsahu aspoň tri vyučovacie hodiny týždenne. Kvalitná telesná výchova je potrebná aj podľa usmernení organizácie UNESCO, telesnej výchove na školách by sa malo venovať 120 alebo 180 minút týždenne.

Zvýšenie počtu hodín telesnej a športovej výchovy by teda bolo v súlade s odporúčaniami medzinárodných inštitúcií. Pri troch hodinách týždenne by sme zároveň predbehli priemer krajín OECD aj Európskej únie. Na prvom stupni by telesná výchova zaberala 12,5 percenta celkového vyučovacieho času a na druhom stupni 10,3 percenta.

Vhodných výskumov o účinkoch zvýšenia počtu hodín telesnej výchovy je pomerne málo. Zaujímavé zistenia ponúka predovšetkým štúdia z Nemecka, ktorá analyzovala vplyv počtu hodín telesnej výchovy na deti v jednotlivých spolkových krajinách. Štúdia ukázala, že deti, ktoré mali viac hodín telesnej výchovy, dosahovali lepšie známky z nemčiny a matematiky. Platilo to najmä v prípade detí, ktoré pochádzali z rodín s nižším príjmom. Dievčatá mali aj lepšie pohybové zručnosti a vyššiu účasť na mimoškolských fyzických aktivitách. Na druhej strane, v prípade chlapcov sa ukázala vyššia miera problémov so správaním. Zaujímavé je aj to, že sa neukázal štatisticky významný efekt na žiadnu oblasť, ktorá sa týkala fyzického zdravia (subjektívne hodnotenie zdravia, BMI, pokojová srdcová frekvencia).

Obdobnú štúdiu, ktorá by sledovala vplyv telesnej a športovej výchovy na zdravie či výsledky detí, na Slovensku nemáme. Výsledky nemeckej štúdie však naznačujú, že by sme nemali mať prehnané očakávania. Skrátka, rozhodnutie zvýšiť počet povinných hodín telesnej výchovy by si vyžadovalo hlbšiu analýzu. Mali by sme preveriť vplyvy na deti, ale aj pripravenosť škôl na to, aby dokázali zabezpečiť kvalitnú telesnú a športovú výchovu. Do úvahy treba brať aj to, do akej miery by mohlo posilnenie telesnej výchovy negatívne ovplyvniť výučbu iných predmetov.

Nepochybne ide o dôležitú a oprávnenú tému, ktorú by sme nemali len tak zmiesť zo stola. O to neprijateľnejšie je, že sa o nej v parlamente rozhoduje bez dostatočne širokej odbornej diskusie, dôkladných analýz a dokonca proti vôli ministra školstva aj viacerých aktérov, ktorí v školstve pôsobia.