Vzdelávanie detí z Ukrajiny na Slovensku a v Česku z pohľadu odbornej komunity

Cieľom výskumu bolo prostredníctvom rozhovorov s odborníčkami a odborníkmi zmapovať, aké systémové opatrenia na podporu vzdelávania detí a mladých ľudí z Ukrajiny sa realizovali v Česku a na Slovensku, ako ich odborná komunita hodnotí a čo odporúča pre zlepšenie podpory vzdelávania týchto detí.

Uskutočnili sme 8 expertných rozhovorov, 4 za každú krajinu. Za Slovensko sa zapojili 4 mimovládne organizácie (3 sa venujú priamej podpore detí a rodín z Ukrajiny aj advokácii, 1 advokácii a výskumu), za Česko 2 mimovládne organizácie venujúce sa priamej podpore a advokácii a 2 výskumné (akademické) organizácie.

Výskum čiastočne vychádzal z holistického modelu OECD, podľa ktorého treba pri podpore detí s migrantskou skúsenosťou zohľadňovať ich vzdelávacie, sociálne a emocionálne potreby. Zistenia sú usporiadané do štyroch oblastí:

• Prijímanie detí do materských a základných škôl – prijímanie do škôl a ročníkov, ktoré sú pre ostatné deti povinné alebo nárokovateľné.
• Adaptácia detí v škole – vzdelávanie, jazyková príprava, duševné zdravie, vzťahy s ostatnými deťmi a podpora zo strany určených zamestnancov.
• Podpora pre personál škôl – materiály, vzdelávanie, poradenstvo a usmerňovanie zamestnancov a podmienky zamestnávania pracovníkov z Ukrajiny.
• Stredné školy – prijímanie na stredné školy a ukončovanie stredoškolského vzdelávania (maturita).

Analýza vznikla v rámci projektu Podpora ukrajinských detí v integračnom procese v školách na Slovensku a v Českej republike, ktorý realizovalo Inklucentrum – Centrum inkluzívneho vzdelávania.

Prijímanie detí do materských a základných škôl

Zásadný rozdiel medzi krajinami spočíval v nastavení vzdelávacej povinnosti. Česko od začiatku uplatňovalo na deti z Ukrajiny rovnaké pravidlá ako na ostatné deti, vrátane povinnej školskej dochádzky. Slovensko zaviedlo povinné vzdelávanie až od septembra 2025 a to selektívne, čiže len pre deti z Ukrajiny a na obdobie mimoriadnej situácie. Aj napriek povinnosti v Česku mnohé deti zostali mimo vzdelávania alebo dlho čakali na prijatie. Aj na Slovensku boli problémy s prijímaním týchto detí a to najmä vo veľkých mestách.

Obe krajiny spájajú podobné systémové nedostatky. Rodičia sú slabo informovaní, samosprávy či zriaďovatelia nemajú prístup k údajom o pobyte detí cudzincov a chýba monitoring účasti na vzdelávaní. Administratívne navýšenie kapacít pomohlo v oboch krajinách len v prvej fáze, chýbala následná podpora a budovanie fyzických kapacít. V prípade Česka sa neosvedčil zápis detí do škôl vo zvláštnom termíne, ktorý pôsobil segregačne a zrušil ho Ústavný súd. Slovensko zase na rozdiel od Česka nevytvorilo pre neumiestnené deti žiadne prechodné riešenia.

Adaptácia detí v škole

Krajiny zvolili odlišné adaptačné modely. Česko zriadilo voľnočasové adaptačné skupiny ako núdzové riešenie, ktoré však miestami pretrvali roky a hrozila v nich skrytá segregácia. Lepšie sa osvedčili „výukové skupiny“ v rámci škôl. Slovensko zaviedlo adaptačné triedy až od septembra 2025. Ide o správny systémový nástroj, ak bude dočasný, nesegregujúci a priepustný, no bez financovania a podpory sa zatiaľ využíva málo. 

Jazyková príprava bola v oboch krajinách nedostatočná, v oboch krajinách bola problémom nízka časová dotácia. Na Slovensku bolo problémom aj zložité financovanie a forma krúžku, v Česku nerovnomerná dostupnosť v malých a vidieckych školách a naviazanie nároku na dĺžku pobytu namiesto jazykovej úrovne.

V personálnej podpore adaptácie malo Česko širšiu škálu osvedčených nástrojov: adaptačných koordinátorov, ukrajinských asistentov pedagóga a mobilné tímy ukrajinských psychologičiek. Slovensko sa opieralo najmä o regionálnych koordinátorov NIVAM, ktorí však mali obmedzené kapacity aj právomoci. Obe krajiny pozitívne obmedzili zaraďovanie detí do nižšieho ročníka. Spoločným problémom zostáva nedostatok školských psychológov.

Podpora pre personál škôl

V oboch krajinách mali školy k dispozícii relatívne dostatok metodických materiálov, ich reálny dosah je však otázny. Nie je jasné, či školy metodiky a príručky využívajú. Medzery sú v oboch prípadoch na okrajoch systému: na Slovensku chýbali materiály pre materské školy, v Česku bolo málo materiálov pre stredné školy.

Obe krajiny zaostávajú v príprave samotných učiteliek a učiteľov. Chýba im didaktická príprava na prácu s cudzincami. Obe krajiny pripustili výnimky na zamestnávanie ukrajinského personálu. V Česku to umožnilo výučbu niektorých predmetov v ukrajinčine, no výnimka bola neskôr zrušená. Na Slovensku výnimku využili na zamestnanie asistentov len školy s vlastnou iniciatívou.

Stredné školy

Stredné školy sú v oboch krajinách najslabším článkom. Na Slovensku však zostali výraznejšie zanedbané, pretože sa neupravili podmienky prijímania. Česko prijalo viaceré opatrenia, ale tie sa ukázali ako nedostatočné: prijímaciu skúšku z češtiny nahradilo rozhovorom a test z matematiky mohol byť v ukrajinčine. Slovensko plánuje nahradiť prijímaciu skúšku zo slovenčiny skúškou na úrovni A2 najskôr od roku 2028. Spoločným rizikom je naviazanie úprav na ročník príchodu či dĺžku pobytu namiesto jazykovej diagnostiky.

V prípade maturity Slovensko plánuje nahradiť maturitu zo slovenčiny jazykovou skúškou (B1/B2) od roku 2027, čo niektorí vnímajú ako pozitívny krok, avšak objavil sa aj kritický pohľad. Česko urobilo niekoľko menších úprav, ale hlavnou bariérou zostáva didaktický test z češtiny, v ktorom cudzinci často neuspejú a ktorý časť mladých odrádza od maturitných odborov. Obe krajiny trpia absenciou systémovej prípravy pred vstupom na strednú školu, keďže programy „nultého ročníka“ nie sú súčasťou systému.

Spoločné kľúčové odporúčania pre Slovensko a Česko

• Prepojiť a sprístupniť údaje o pobyte detí cudzincov samosprávam a zriaďovateľom a prepojiť údaje ministerstiev vnútra a školstva, aby bolo možné identifikovať deti mimo vzdelávania a sledovať ich vzdelávaciu dráhu
• Posilniť informovanosť rodičov o povinnom vzdelávaní a o školách, kam môžu dieťa prihlásiť
• Posilniť informovanosť škôl o platných opatreniach a dostupnej podpore
• Rozšíriť jazykovú prípravu približne na 600 hodín
• Zaviesť diagnostiku jazykovej úrovne a na základe nej poskytovať podporu
• Ukotviť v škole osobu zodpovednú za adaptáciu detí cudzincov
• Zabezpečiť psychosociálnu podporu v materinskom jazyku dieťaťa a posilniť kapacity škôl v oblasti psychologickej podpory
• Pripraviť učiteľky a učiteľov na prácu s deťmi z iného jazykového a kultúrneho prostredia v rámci vysokoškolskej prípravy
• Zabezpečiť učiteľkám a učiteľom supervíziu a profesijný rozvoj v oblasti práce s deťmi z iného jazykového a kultúrneho prostredia
• Zaviesť „nultý ročník“ pred nástupom na strednú školu do vzdelávacieho systému

Kľúčové špecifické odporúčania pre Slovensko

• Zaviesť rovnaké podmienky vzdelávania (nárok na materskú školu, povinné predprimárne vzdelávanie a povinnú školskú dochádzku) pre všetky deti cudzincov bez ohľadu na druh pobytu
• Podporiť fungovanie adaptačných tried
• Sfunkčniť systém podporných opatrení
• Stabilizovať regionálnu podporu škôl vo forme regionálnych metodikov, krajských mobilných tímov a podobne
• Podporiť zamestnávanie ukrajinských odborníkov v školách

Kľúčové špecifické odporúčania pre Česko

• Zvážiť nahradenie súčasného modelu jazykovej prípravy (určené a neurčené školy) modelom, v rámci ktorého každá škola bude mať povinnosť zabezpečiť jazykovú prípravu pre každé dieťa, ktoré ju potrebuje
• Zaviesť nárok na jazykovú prípravu založený na testovaní jazykovej úrovne (nie na dĺžke pobytu) alebo upraviť dvojročnú hranicu nároku, aby sa predišlo prípadom, keď dieťa alebo škola zmešká čas na poskytnutie prípravy
• V rámci prijímacieho konania na strednú školu nahradiť skúšku z českého jazyka a literatúry skúškou z češtiny ako druhého jazyka
• Nahradiť maturitu z českého jazyka a literatúry skúškou z češtiny ako druhého jazyka.