Schválili zásadnú reformu, aby každé dieťa mohlo dostať podporu. Zatiaľ na ňu nedali peniaze
Minulý týždeň parlament schválil viaceré dôležité zmeny v oblasti vzdelávania. Ide o reformy, ku ktorým sme sa zaviazali v pláne obnovy. Tieto úpravy by mali viesť k tomu, aby každé dieťa dostalo potrebnú podporu vo vzdelávaní či aby sa zlepšil prístup k materským školám. Teraz sa pozrieme na to, aké zmeny sa napokon podarilo presadiť v súvislosti s podporou pre každé dieťa. Ide o mimoriadne dôležitú oblasť. Práve chýbajúca podpora totiž do veľkej miery môže za to, že sa deťom s rozmanitými potrebami v našich školách nedarí.
Článok sme odomkli tu a nižšie sa nachádza stručné zhrnutie.
Jedna z dôležitých zmien spočíva v tom, že sa rozširuje okruh špeciálnych potrieb, na základe ktorých sa bude deťom poskytovať potrebná podpora. Po novom sa budú zohľadňovať aj jazykové či rozumové schopnosti, správanie, motivácia, emocionalita, tvorivosť a zručnosti jednotlivých detí. Špeciálne potreby teda bude môcť mať aj dieťa, ktoré napríklad prechádza emocionálne náročným obdobím. Alebo dieťa, ktoré prišlo z cudziny a neovláda vyučovací jazyk. Vďaka tomu by malo dostávať podporu omnoho viac detí.
Ďalšia dôležitá zmena spočíva v tom, že sa presnejšie definujú a rozširujú podporné opatrenia. Novela zavádza konkrétnejší zoznam opatrení, ktorý obsahuje aj nové nástroje, ako napríklad doučovanie. Všetky bude podrobne opisovať nový katalóg podporných opatrení. Navyše viaceré podporné opatrenia budú môcť deti využívať aj na základe vyjadrenia personálu školy. Nebude teda nutné, aby sa do identifikácie potrieb a návrhu podpory zakaždým zapojilo poradenské zariadenie, ako je to v súčasnosti. Bude sa to však týkať len niektorých podporných opatrení. Napríklad o poskytnutí kurzu vyučovacieho jazyka bude môcť rozhodnúť škola, na pridelenie pedagogickej asistencie však bude aj naďalej potrebné zapojiť poradňu.
Tento nový systém je nepochybne významným krokom vpred. Má však aj slabé miesta. Problémom je najmä financovanie nového systému. Je zrejmé, že podporné opatrenia budú niečo stáť. Najviac peňazí bude treba na podporný a odborný personál, napríklad na pedagogické asistentky a asistentov či školské psychologičky a špeciálnych pedagógov. Práve činnosti týchto profesií sú totiž potrebné na to, aby sa mohla uskutočniť značná časť podporných opatrení.
Žiadne peniaze zo štátneho rozpočtu však parlament neschválil. Zákon síce prešiel, ale bez rozpočtu na najbližšie obdobie. Podľa doložky vplyvov bude finančné krytie na roky 2024 a 2025 predmetom rokovaní pri tvorbe štátneho rozpočtu na príslušný rok. Čiže sa pokojne môže stať, že sa v rozpočte peniaze nenájdu a k zvyšovaniu personálnych kapacít v školách nedôjde vôbec alebo len v obmedzenej miere. A to by výraznú časť reformy v podstate znefunkčnilo. Rovnaký problém sa týka aj ostatných podporných opatrení, ktoré vyžadujú peniaze. Ani na tie nie je zabezpečené financovanie. Ide napríklad o doučovanie, jazykové kurzy, kompenzačné pomôcky či príspevok na dopravu.
Môžeme teda konštatovať, že v parlamente sa podarilo presadiť prelomové zmeny, po ktorých dlhodobo volali školy aj odborná verejnosť. Zavedenie podporných opatrení by mohlo zlepšiť vzdelávacie podmienky pre desaťtisíce detí. Lenže vôbec nie je isté, či sa túto mimoriadne potrebnú zmenu podarí v plnej miere uviesť do života. Zatiaľ totiž chýbajú peniaze. Poľahky tak pre nového ministra školstva môžeme sformulovať jednu zo zásadných priorít: presadiť do návrhu rozpočtu na budúci rok čo najviac peňazí na podporné opatrenia.