Rozbieha sa jedna z najväčších reforiem v školstve, učivo viacerých predmetov sa zlepší

Pred mesiacom minister školstva schválil nové učivo pre základné školy. Ide o jednu z najzásadnejších reforiem v školstve za ostatné roky, ktorá na najbližšie roky zmení, čo sa deti učia. V týchto dňoch dokonca o reforme prebieha kampaň, ktorá vzbudzuje veľké očakávania. Pozrime sa teda, či sa vzdelávací obsah skutočne podarilo upraviť tak, aby sa deti v školách učili najmä to, čo budú v budúcnosti potrebovať.

Nižšie sa nachádza stručné zhrnutie.

Začnime predmetom slovenský jazyk a literatúra. Ten sa má po novom zameriavať na rozvíjanie jazykovej a komunikačnej gramotnosti. Na to sa celkom dobre podarilo naviazať aj konkrétne učivo. Napríklad v prípade vzájomnej komunikácie sa deti budú zaoberať komunikačnými zvyklosťami, diskusiou, spoluprácou, korešpondenciou a podobne. Dobrou správou je aj to, že sa dbá na využívanie nadobudnutých poznatkov v praxi. Napríklad vo vyšších ročníkoch by sa mali deti zapojiť do diskusného fóra na internete pod dohľadom vyučujúcich.

V prípade slovenčiny je veľkou výzvou jazykové učivo, teda gramatické pravidlá alebo pravopis. Nové učivo jazykovú zložku obsahuje, no vidno snahu previazať ju so širšími zručnosťami, ktoré sa majú v predmete rozvíjať. Tento prístup sa však nedarí uplatňovať úplne v každom prípade. A tak sa aj v novom vzdelávacom programe naďalej predpisuje učivo, ktorého funkcia nie je jasne zadefinovaná. Napríklad delenie podstatných mien na konkrétne, abstraktné a pomnožné a podobne.

Ďalej sa pozrieme na oblasť človek a príroda, kde si deti osvojujú poznatky a zručnosti z prírodovedných odborov. Azda najvýznamnejším posunom je zjednotenie celého prírodovedného obsahu do 10 oblastí, ktoré sa už nevymedzujú podľa vednej disciplíny, ale podľa širších tém. Ide o oblasti ako látky, interakcie, sily, energia, Zem a podobne. Autorky a autori slovenského kurikula sa v tejto oblasti inšpirovali zahraničným modelom takzvaných nosných myšlienok alebo big ideas.

Je však veľká škoda, že sa tento prístup podarilo plnohodnotne uplatniť len v rámci učiva pre prvých päť ročníkov. Aj vo vyšších ročníkoch sa síce učivo triedi na 10 tém, nejde tu už však o žiadne „big ideas“, ale skôr o tradičné zoznamy pojmov, vzťahov a faktov. To môže viesť k tomu, že deti sa naďalej budú učiť zbytočné poznatky. Zdá sa, že starý obsah sa len preklopil do novej štruktúry. A dokonca pribudlo aj niekoľko nových faktov, o ktorých nevieme, prečo sú dôležité, ako napríklad Avogadrov zákon.

Nakoniec sa pozrime na vzdelávaciu oblasť človek a spoločnosť. Na rozdiel od prírodovedného obsahu v tomto prípade nedošlo k hlbšej previazanosti obsahu jednotlivých predmetov. Učivo sa totiž delí na štyri komponenty, ktoré fakticky odrážajú tradičné vyučovacie predmety. Zdá sa, že tvorkyniam a tvorcom nového kurikula sa nepodarilo nájsť spoločnú jednotiaciu koncepciu. To nemusí byť zásadná chyba, ale škoda, že sa v jednotlivých komponentoch ani len neupozorňuje na príbuzné obsahy v iných komponentoch.

Z hľadiska obsahu prešli zásadnejšími premenami všetky predmety okrem dejepisu. V geografii sa bude viac pozornosti venovať výzvam a problémom súčasného sveta (nerovnosť, chudoba, konflikty, porušovanie ľudských práv, utečenci, klimatická zmena a podobne) a posilnia sa zručnosti ako využívanie mapy či geografický prieskum. V občianskej náuke sa posilní dôraz na aktívne občianstvo, mediálnu gramotnosť či porozumenie ekonomickým vzťahom. A eticko-osobnostný komponent zahŕňa napríklad rozvoj charakteru, vytváranie a udržiavanie vzťahov, rozvíjanie empatie, tému sexuality či etické aspekty ekonomiky.

Treba si želať, aby sa túto dôležitú a náročnú reformu podarilo úspešne zaviesť. Ale na druhej strane netreba mať ani nerealistické očakávania a bolo by dobré, aby sme sa držali pri zemi. Nielenže nový vzdelávací program nie je dokonalý, ale úspech reformy bude stáť na pleciach učiteliek a učiteľov, ktorým treba zabezpečiť kvalitnú podporu.