Čo zostalo po ministrovi Gröhlingovi?
Tento týždeň skončil vo funkcii ministra školstva Branislav Gröhling. Preto sa v dnešnom vydaní pozrieme, ako sa mu na ministerskom poste darilo. Podarilo sa ministrovi počas dva a pol roka zaviesť alebo naštartovať nejaké dôležité zmeny, ktoré by mohli zlepšiť vzdelávanie detí a mladých ľudí na Slovensku? Kde boli najväčšie slabiny či zlyhania jeho pôsobenia na ministerstve školstva? A čo čaká nového ministra alebo ministerku?
Článok sme odomkli tu a nižšie sa nachádza stručné zhrnutie.
Časy pôsobenia ministra Gröhlinga vo funkcii boli zrejme jedny z najťažších za ostatné desaťročia. Poznačili ho dve nečakané globálne krízy (pandémia covidu-19 a vojna na Ukrajine), ktoré vážne zasiahli aj do vzdelávania na Slovensku. A ministerstvo, žiaľ, nedokázalo dobre zvládnuť ani jednu z týchto náročných výziev.
Ďalší ministrov neúspech sa týka učiteľských platov. Či už preto, lebo to nebola jeho priorita, alebo mal vo vláde slabú pozíciu, Branislavovi Gröhlingovi sa dlhodobo nedarilo vyrokovať ich zvýšenie. Odchádzajúci minister školstva mal celkovo problém vybojovať potrebné peniaze na mnohé dôležité opatrenia. Počas dva a pol roka ich nezískal na posilnenie škôl o pedagogických asistentov a asistentky a ďalší odborný personál či na prevádzku škôl.
Rozpaky vyvolávalo aj to, akým spôsobom ministerstvo riadilo a zavádzalo systémové reformy. Rezort síce presadil zmeny kľúčových školských zákonov a prijal niekoľko strategických dokumentov, väčšinou sa však neopieral o dôkladnú analýzu súčasného stavu a overenú dobrú prax. Pri príprave zmien chýbala aj dostatočná diskusia s odbornou verejnosťou či ľuďmi, ktorých sa zmeny mali dotknúť.
Ministrovi sa však najmä vďaka plánu obnovy podarilo rozbehnúť prípravu viacerých zásadných reforiem. Hoci výsledky sú zatiaľ neisté, jednotlivé kroky idú jednoznačne správnym smerom. Pomerne ďaleko sú práce na príprave nového obsahu vzdelávania pre základné školy. Ďalšou zásadnou reformou je návrh nového systému, ako poskytovať podporu vo vzdelávaní deťom s rozmanitými potrebami. Vďaka plánu obnovy sa zároveň darí do škôl pilotne zavádzať nové profesie.
Dalo by sa teda zhrnúť, že počas pôsobenia ministra Gröhlinga sa do praxe nezaviedli takmer žiadne väčšie zmeny, ktoré by deti a ľudia pracujúci v školstve mohli reálne pocítiť. Navyše v krízových situáciách, ako aj pri presadzovaní systémových zmien ministerstvo často nekonalo na základe odborných poznatkov či spoľahlivých analýz. Pri viacerých dôležitých témach vrátane učiteľských platov sa zároveň minister Gröhling neprejavil ako dostatočne silný a akčný šéf rezortu. Jeho reputáciu zachraňujú len niekoľkí odborníci a odborníčky, ktorí pracovali na príprave niektorých systémových reforiem z plánu obnovy.