Učiteľky a učitelia hovoria pri deťoch z Ukrajiny o jazykovej bariére a traumách z vojny

Prinášame ďalšie vydanie pravidelného komentovaného výberu správ o školstve a vzdelávaní Školský týždeň: 1. V Bratislave protestovali tisíce pracovníčok a pracovníkov v školstve, k požadovanému zvýšeniu platov však od júla pravdepodobne nedôjde. 2. V školách by mali začať pôsobiť zdravotnícke pracovníčky a pracovníci, môže byť problém s ich prilákaním. 3. Slovenské učiteľky a učitelia pri vzdelávaní detí z Ukrajiny zápasia s jazykovými bariérami, rozdielnymi znalosťami či psychickou nepohodou ukrajinských detí. Celé vydanie je dostupné tu.

Nižšie sa nachádza stručné zhrnutie:

1. Minulý týždeň sa uskutočnilo veľké protestné zhromaždenie pracovníčok a pracovníkov v školstve. V tejto chvíli sa nezdá, že by sa vláda chystala požiadavky protestujúcich splniť a že by už od júla malo dôjsť k výraznejšiemu nárastu platov. Nateraz je isté, že platy porastú len o 3 percentá od júla tohto roka. Počas tohto roka by tak platy pracovníkov a pracovníčok v školách mali priemerne stúpnuť len o 1,5 percenta, čo ani zďaleka nepokrýva rekordne vysokú infláciu.

Ak by došlo k ďalšiemu zvýšeniu platov o 10 percent od septembra, dalo by sa to v podstate považovať za naplnenie požiadavky protestujúcich. V takom prípade by platy celoročne stúpli priemerne o 4,9 percenta, čo je bezmála to isté, ako keby platy stúpli o 10 percent od júla (čiže v priemere o 5 percent počas celého roka). Navyše by to bol lepší základ do budúceho roka. No ak by sa platy od septembra zvýšili o nižšie percento – napríklad o 7 percent, čím by formálne došlo k dorovnaniu navýšenia platov na úroveň 10 percent, priemerný celoročný nárast by bol takisto nižší. V takomto prípade by došlo k navýšeniu len o 3,9 percenta za celý rok.

2. Ministerstvo školstva tento týždeň vyhlásilo výzvu, vďaka ktorej by v materských, základných a stredných školách mohli začať pôsobiť zdravotnícke pracovníčky a pracovníci. Nápad zaviesť zdravotníckych pracovníkov alebo pracovníčky do škôl je dobre odôvodnený a mohol by pomôcť nielen deťom so zdravotnými ťažkosťami. V súlade so zahraničnou dobrou praxou je v tejto chvíli nastavené aj pôsobenie zdravotníckeho personálu v školách. Realita však môže byť neúprosná a všeobecný nedostatok zdravotníckeho personálu, nízke mzdy, ako aj garancia práce len na maximálne dva roky môžu viesť k tomu, že potenciál projektu sa nepodarí naplniť.

3. Tento týždeň však Komenského inštitút zverejnil unikátne údaje o skúsenostiach učiteliek a učiteľov základných škôl so vzdelávaním detí z Ukrajiny. Do prieskumu sa zapojilo 6 283 vyučujúcich. Viac ako polovica (55 percent) učiteliek a učiteľov základných škôl uviedla, že aspoň v jednej triede učí žiačku alebo žiaka, ktorý utiekol pred vojnou na Ukrajine. Najčastejším problémom, s ktorým sa učiteľky a učitelia pri vzdelávaní týchto detí stretávajú, je jazyková bariéra. S týmto problémom sa stretla výrazná väčšina vyučujúcich (85 percent). Takmer tretina (30 percent) vyučujúcich sa zároveň stretla s nezáujmom detí z Ukrajiny vzdelávať sa v slovenčine.

Druhý najčastejší problém vo výučbe detí z Ukrajiny podľa dopytovaných učiteliek a učiteľov spočíval v tom, že deti majú inú úroveň vedomostí a spôsobilostí. Stretla sa s tým polovica (50 percent) vyučujúcich. Ďalšie problémy sa týkajú mentálneho zdravia detí z Ukrajiny. Pätina (21 percent) vyučujúcich sa stretla so psychickou nepohodou týchto detí a približne rovnaký podiel (18 percent) s traumou, ktorú vyvolala vojna. Pre mnohé učiteľky a učiteľov ide o nové a náročné situácie. Štvrtina (25 percent) z nich by preto privítala opatrenia v oblasti psychosociálnej podpory detí z Ukrajiny a približne každá desiata učiteľka alebo učiteľ (11 percent) by chcela podporu v oblasti práce s traumou.