Treba hovoriť o tom, či máme učiteľkám a učiteľom priplácať podľa regiónov

Pred pár dňami prišiel minister školstva s myšlienkou nastavovať odmeňovanie učiteliek a učiteľov podľa regiónov. Čiže vyučujúci by všade nezarábali rovnako, ale v niektorých častiach Slovenska by mohli mať vyšší plat než v iných. Výška platu by mala zohľadňovať najmä životné náklady v jednotlivých regiónoch. Skúsme sa pozrieť, či by takýto systém odmeňovania učiteliek a učiteľov mohol mať na Slovensku opodstatnenie a ako by sa prípadne dal dobre a spravodlivo nastaviť.

Článok sme odomkli tu a nižšie sa nachádza stručné zhrnutie.

Dôležitým dôvodom, prečo sa táto téma vôbec otvára, je nedostatok učiteliek a učiteľov. Dostupné údaje pritom naznačujú, že tento problém nie je vo všetkých regiónoch rovnako veľký. Z údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR o voľných pracovných miestach v školách vyplýva, že najviac voľných miest vykazujú školy v Bratislavskom a Trnavskom kraji. Zároveň sa ukazuje, že v niektorých častiach Slovenska odchádza zo škôl viac pedagogických a odborných zamestnankýň a zamestnancov než v iných. Najväčšia fluktuácia je v Bratislave, kde v roku 2020 zo škôl odišlo 21,6 percenta zamestnankýň a zamestnancov.

Dá sa predpokladať, že tieto problémy do značnej miery súvisia s platmi. Môže to súvisieť s tým, že v jednotlivých regiónoch nedokážu učiteľské platy rovnako konkurovať mzdám v iných zamestnaniach. Údaje z roka 2021 hovoria o tom, že pedagogičky a pedagógovia v Bratislavskom kraji zarábali len 65,7 percenta toho, čo v kraji zarobili ľudia s rovnakou úrovňou vzdelania. Nasleduje Trnavský kraj, kde to bolo 83,9 percenta. A najlepšie bol na tom Prešovský kraj, kde učiteľky a učitelia zarábali približne rovnako ako ostatní pracujúci s vysokoškolským vzdelaním v tomto kraji (101,3 percenta).

Dôležitý faktor je aj to, že v rozličných lokalitách majú ľudia rozdielne životné náklady. Napríklad analytici Národnej banky Slovenska ukázali, že mesačné životné náklady jednotlivca, ktorý žije v podnájme, boli podľa ich výpočtu v Bratislave o 123 eur vyššie než v Banskej Bystrici. Rozdiel bol spôsobený najmä vyššou cenou nájmu. To naznačuje, že učiteľky a učitelia v Bratislave môžu mať citeľne vyššie výdavky ako ich kolegyne a kolegovia v iných regiónoch.

Plošné zvyšovanie platov by tieto problémy vyriešiť nedokázalo. Preto sa ako jedno z riešení ponúkajú práve regionálne príplatky. Učiteľská profesia by nebola prvá, v ktorej by sa zaviedol podobný systém. Policajti a policajtky môžu získať príspevok na bývanie do výšky 232,36 eura mesačne. Výška príspevku sa určuje aj v závislosti od miesta, kde sa práca vykonáva. Regionálne rozdiely v učiteľských platoch poznajú aj niektoré krajiny, Napríklad v Anglicku sa plat vyučujúcich odvíja od toho, či pôsobia v Londýne, jeho blízkom okolí alebo vo zvyšku krajiny.

Je úplne na mieste, aby aj na Slovensku prebehla diskusia o tom, ako pomôcť učiteľkám a učiteľom, ktorí pracujú v lokalitách, kde sú vyššie životné náklady a kde je vyššia konkurencia zo strany iných zamestnaní. Je však dôležité, aby táto diskusia bola založená na dátach a dobrých argumentoch. A aby bol prípadný nový systém dostatočne zrozumiteľný a spravodlivý.

Jednou z možností je počítať výšku príplatku na základe životných nákladov. Príplatok by mohol zohľadňovať rôzne typy výdavkov – okrem bývania napríklad ceny potravín, služieb, náklady na energie a podobne. Vychádzať však treba z konkrétnych a dôveryhodných údajov. Dá sa však uvažovať aj o príspevku na bývanie po vzore policajného zboru. Práve výdavky na bývanie totiž tvoria najväčší rozdiel v životných nákladoch medzi jednotlivými lokalitami.

Zároveň treba zdôrazniť, že regionálne príspevky by v žiadnom prípade nemali byť náhradou za plošné zvyšovanie platov. Vysokej inflácii či konkurencii zo strany ostatných zamestnaní totiž čelia učiteľky a učitelia bez ohľadu na to, kde pracujú.