Počet cudzincov a cudziniek v našich školách sa viac ako zdvojnásobil, časť je zrejme stále mimo škôl
Vojna proti Ukrajine pomerne významne zasiahla do života škôl na Slovensku. Razantne v nich pribudli deti, ktoré neovládajú slovenský jazyk a pochádzajú z iného geografického aj kultúrneho prostredia. Cudzinci a cudzinky sa však v našich školách vzdelávali už pred vojnou. Pozrime sa, čo s počtami detí z cudziny v našich školách urobila vojna proti Ukrajine. A či sa nám podarilo zvládnuť aspoň základnú podmienku začlenenia detí z Ukrajiny do vzdelávania, teda zabezpečiť, aby chodili do našich škôl.
Článok sme odomkli tu a nižšie sa nachádza stručné zhrnutie.
Pred začiatkom vojny proti Ukrajine, čiže v septembri 2021, bolo v našich materských, základných a stredných školách 8 479 detí s inou štátnou príslušnosťou než slovenskou. To bolo jedno percento zo všetkých detí v školách. Vojna túto situáciu zásadne zmenila. Tento počet sa viac ako zdvojnásobil. Podľa údajov zo septembra 2022 ich už v našich školách bolo 19 175, čiže 2,2 percenta.
Najviac detí z cudziny chodí do základných škôl. Platilo to pred vojnou a platí to aj počas nej. V roku 2021 navštevovalo základné školy na Slovensku 4 727 detí cudzieho pôvodu (1 percento zo všetkých detí). V minulom roku ich bolo 12 277 (2,5 percenta). Najmenej týchto detí je v materských školách (1 079 pred vojnou a 2 760 vlani počas nej), no ich podiel pomerne výrazne stúpol, podobne ako v prípade základných škôl. Zaujímavá situácia nastala na stredných školách. Z hľadiska percentuálneho zastúpenia mali práve stredné školy najvyšší podiel žiačok a žiakov z cudziny (1,3 percenta). Po vypuknutí vojny však ich počet na rozdiel od materských a základných škôl nezvýšil ani na dvojnásobok.
Údaje ukazujú, že počet detí a mladých ľudí z cudziny v školách po vypuknutí vojny citeľne narástol. Napriek tomu časť detí, ktoré prišli na Slovensko po vypuknutí vojny proti Ukrajine, zrejme zostáva mimo nášho vzdelávacieho systému. Presné čísla však nepoznáme. V prípade základných škôl za to môže aj postoj ministerstva školstva, podľa ktorého tieto deti nemusia plniť povinnú školskú dochádzku. Je celkom možné, že ministerstvo školstva koná v rozpore so školským zákonom. Ak sa však domnieva, že deti z Ukrajiny nemusia plniť povinnú školskú dochádzku, malo by okamžite upraviť školský zákon. Napríklad v Česku povinná školská dochádzka funguje a základnú školu navštevuje 92 percent detí z Ukrajiny v danom veku.
Ešte komplikovanejšia je situácia mladých ľudí vo veku po skončení povinnej školskej dochádzky, ktorí by mali navštevovať strednú školu. Údaje ukazujú, že najmenej sa nám darí začleňovať deti z Ukrajiny práve do stredných škôl. Na podporu stredoškolského vzdelávania mladých ľudí z Ukrajiny, ktorí k nám utiekli pred vojnou, nespravilo ministerstvo školstva zatiaľ takmer nič. Zmohlo sa len na vyjadrenie, že nič nebráni tomu, aby škola uskutočnila prijímačky aj v ukrajinčine. A ponúklo školám tlmočníčky a tlmočníkov. Stredné školy tak k úprave prijímačiek nič nezaväzuje a naďalej hrozí, že sa mladí ľudia z Ukrajiny na strednú školu nedostanú. Alebo skončia na nematuritných odboroch, hoci by mali predpoklady aj na náročnejšie štúdium.
Skrátka, vzdelávanie cudziniek a cudzincov nemáme na Slovensku dlhodobo vyriešené, hoci tieto deti naše školy navštevovali už pred vojnou proti Ukrajine. A ani po príchode veľkého počtu detí z Ukrajiny nedokázalo ministerstvo školstva zaviesť systémové opatrenia. A tak sme stále dostatočne nevyriešili ani len základnú podmienku ich úspešného začlenenia do vzdelávania – teda sprístupniť naše školy všetkým deťom.