Čo môže za horšie výsledky v testovaní PISA? Pandémia a zrejme aj iné zloženie žiačok a žiakov
„Slabšie výsledky máme dlhodobo, nie až od roku 2022. Zhoršenie výsledkov je zároveň medzinárodný trend, ktorý spôsobila najmä pandémia covidu-19. Navyše za prepad našich výsledkov oproti roku 2018 zrejme môže aj iné zloženie testovanej vzorky žiakov a žiačok. To neznamená, že na Slovensku nemáme problém. Ak ho však chceme správne identifikovať, mali by sme sa na výsledky pozrieť bližšie a vyhýbať sa zjednodušeniam.“ V novom článku pre Denník N píšeme, čo zrejme môže za horšie výsledky v testovaní PISA a aké problémy má náš vzdelávací systém.
V článku sa napríklad dočítate:
➡ Vo všetkých troch testovaných oblastiach, čiže v matematickej, čitateľskej a prírodovednej gramotnosti, sa slovenské žiačky a žiaci umiestnili pod priemerom krajín OECD. V čitateľskej a prírodovednej gramotnosti sme však boli pod priemerom OECD už aj v minulom testovaní. V porovnaní s rokom 2018 sme sa však pod priemer OECD prepadli aj v matematickej gramotnosti. Naši žiaci a žiačky sa oproti roku 2018 zhoršili aj v čítaní.
➡ Zásadný pokles nastal aj v iných krajinách. Viaceré krajiny sa dokonca prepadli ešte viac. Hlavná príčina tohto prepadu je pomerne zrejmá – pandémia covidu-19, ktorá viedla k zatvoreniu škôl takmer všade vo svete.
➡ Na výrazné zhoršenie našich výsledkov však mohli mať vplyv aj iné faktory. Bližší pohľad na vzorku ukazuje, že v roku 2022 sa do testovania zrejme zapojili mladí ľudia zo slabšieho sociálneho a ekonomického prostredia než v roku 2018. Rozdiely medzi testovanými žiakmi a žiačkami v rokoch 2018 a 2022 boli aj v tom, z akých škôl pochádzali.
➡ To neznamená, že nemáme problémy a že by sme sa nemali znepokojovať. Výsledky zrejme skutočne ukazujú, že pandémia covidu-19 naše žiačky a žiakov zasiahla a minimálne v matematickej gramotnosti mohlo dôjsť k určitým stratám. Zároveň sa ukázalo, že pandémia mohla mať väčší dosah na mladých ľudí zo slabšieho ekonomického a sociálneho prostredia.
➡ Ďalším alarmujúcim problémom je, že až tretina našich mladých ľudí patrí do takzvanej rizikovej skupiny. To znamená, že naše školstvo dlhodobo nedokáže zabezpečiť dostatočnú úroveň vedomostí a zručností pre všetkých. Mnoho mladých ľudí tak vychádza zo škôl bez základnej výbavy na občiansky aj pracovný život.
➡ Zároveň máme veľké rozdiely vo výsledkoch medzi žiačkami a žiakmi podľa ich sociálneho zázemia. Vzdelávacie výsledky až príliš závisia od toho, do akej domácnosti sa dieťa narodí.